O SPRAVODLIVOSTI BOŽEJ A ĽUDSKEJ(1)

Keď nás začnú chváliť, spomeňme si vtedy na množstvo svojich hriechov.

     - Otče, čo je to Božia spravodlivosť?

     - Božia spravodlivosť je, keď robíš to, čo prináša pokoj tvojmu blížnemu. Napríklad, ak sa máš so svojim blížnym o niečo podeliť, daj mu nie polovicu toho čo máš, ale toľko, koľko chce. Opýtaj sa ho: „Koľko si chceš zobrať? Dve a pol, tri časti? Na, zober ich“. Druhému dávaj lepšie a sebe nechávaj horšie. Druhému dávaj väčšiu časť a sebe nechávaj menšiu. Predstav si, sestra nám teraz prinesie desať sliviek. Keď pre svoje obžerstvo zjem osem sliviek a tebe nechám len dve budem voči tebe postupovať nespravodlivo. Keď poviem: „Keďže sme dvaja, ja zjem päť a päť nechám tebe“, budem postupovať podľa ľudskej spravodlivosti. Ale keď uvidím, že ti slivky zachutnali, zjem iba jednu a poviem ti: „Preukážeš mi láskavosť a dojedz ostatné, mne nechutia a ešte má k tomu od nich boli brucho“, toto bude Božou spravodlivosťou.

     - Čiže v čom spočíva ľudská spravodlivosť?

     - Ľudská spravodlivosť spočíva v tom, že keď sa napríklad potrebuješ s niekým o niečo podeliť, tak jednu polovicu dáš jemu a jednu necháš sebe.

     - Otče, a aké miesto zastáva ľudská spravodlivosť v duchovnom živote?

     - Ľudská spravodlivosť nie je určená pre duchovných ľudí, ale pre to, aby slúžila ako brzda pre ľudí tohto sveta. Ak duchovný človek vkladá nádej do ľudskej spravodlivosti, tak je hlúpy, pretože v porovnaní s Božou spravodlivosťou sa ľudská rovná nule. Dokonca ani svetský človek, ktorý niečo v tomto živote dokázal, aplikovaním ľudskej spravodlivosti nebude mať skutočnú radosť a duševný pokoj.

     Pripusťme, dvaja bratia majú pozemok o rozlohe desať árov. Podľa ľudskej spravodlivosti by každému malo patriť po päť árov, ale podľa Božej spravodlivosti by si mal každý vziať toľko, koľko naozaj potrebuje. Ak má jeden brat sedem detí a ten druhý len dve alebo jeden má väčší príjem než ten druhý, tak väčší podiel na pozemku by mal vziať ten, ktorý to viac potrebuje. Ak si v tomto prípade druhý brat väzme toľko čo aj prvý, nebude to spravodlivé. Avšak svetský človek neberie na zreteľ to, že jeho bratovi ledva vychádza na živobytie. Nemysliac duchovne, takýto človek nechápe, že rozdelenie majetku tak, ako chce on, je nespravodlivé. „Svojej rodine by si mal vysvetliť, že tvoj brat potrebuje aby s tým súhlasili, že väčšiu časť dáš jemu“. Ako odpoveď počuješ: „Prečo? Rozdelíme si majetok na polovicu a nemyslím, žeby som vo vzťahu k nemu postupoval nespravodlivo“.

     Avšak, ak by to bol duchovný človek, tak ten by nepozerajúc na odpor manželky a detí, snažil sa ich presvedčiť aby prijali to, čo im bude chcieť dať núdzou trpiaci brat. Ak by núdzny brat povedal: „Vezmeš si jeden ár“, tak ten druhy by si mal vziať jeden a nepovedať ani slovo, aby sa brat, ktorý si vzal väčší podiel, cítil slobodne. Bez ohľadu na to, najspravodlivejšie delenie sa uskutočňuje v Evanjeliu.

     Ohromuje ma veľkodušnosť Abraháma. Keď sa Lótovi a Abrahámovi pastieri hádali kvôli pastvinám, Abrahám zašiel k Lótovi a povedal: „Prečo by sme sa mali hádať, veď sme príbuzní. Ktorá strana sa ti páči viac? Chceš ísť napravo alebo naľavo?“ Lót hoci len čiastočne, rozhodol sa na základe ľudských pohnútok, vybral si Sodomu a Gomoru, pretože tam boli zelené lúky, dobré pastviny pre dobytok. A aké zlo tam potom musel okúsiť! Ale Abrahám, hnaný Božou spravodlivosťou chcel Lótovi urobiť radosť. To, že Lót sa zabýval na lepšom mieste Abrahámovi prinieslo radosť.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 250-251. (starec Paisij Svätohorec)